Skutočná tvár ateizmu

Autor: Andrea Bukovská | 1.2.2011 o 14:40 | (upravené 3.2.2011 o 13:34) Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1823x

V dnešnej dobe , keď sa dá povedať , že naša spoločnosť je polyteistická, čím myslím to, že máme na výber niekoľko náboženstiev nie je núdza o dostatok možností vo výbere vierovyznanie. To vôbec nie . Paleta vierovyznaní je v skutku veľmi pestrá. V každej krajine je cítiť vplyv niekoľkých náboženstiev. Medzi ne patrí kresťanstvo, hinduizmus, budhizmus, islam, judaizmus, ateizmus a mnohé iné. Zámerne som medzi náboženstvá zarátala aj ateizmus, ktorý je priamym oponentom kresťanstva. Myslím , že ateizmus môžeme priradiť ako rovnocenné k ostatným náboženstvám. Žijeme v dvadsiatom prvom storočí, kde vo väčšine krajín vládne demokracia. Každý má právo na voľbu. A sem spadá aj voľba náboženstva.

 

Od počiatku kresťanstva , existovali neustále útoky voči teizmu. V živote to tak býva , že všetko čo nie je prakticky overiteľné má nespočetne veľa oponentov. Kresťanstvo , ktoré začalo písať svoje dejiny od počiatku bolo vystavované mnohých útokom. A stále sa musí kresťanstvo obhajovať .

V knihe Raviho Zachariasa - Skutočná tvar ateizmu sa autor snaží poukázať na obe viery – ateizmus a teizmus. Do silnej konfrontácie stavia oba druhy viery. Človek ako najinteligentnejšia bytosť na svete z posmechu začala spochybňovať existenciu Boha. Ako v prvej kapitole i astronauti pri náhľade za hranice Zeme vo vesmíre pri nenachádzaní hmotného Boha spochybňujú jeho bytie. Avšak sú tu aj druhí , ktorí majú iný náhľad. Ľudia sa už celý vek zaoberajú otázkou Boha. Niektorí majú dostačujúcu odpoveď a niektorí ju stále hľadajú. Veľa ľudí si mýli učenie Boha a učenie cirkvi. Nie vždy to čo cirkev referuje je Božou vôľou. Otázkou Boha sa zaoberá každý, či je to vedec, filozof alebo obyčajný človek. Líšia sa jedine spôsobom , akým k tejto otázke pristupujú.

Rovnako ako má teizmus svojich predstaviteľov tak i ateizmus má svojich. Už v minulosti Galileová teória , ktorá upúšťala od ptolemaivoského geocentrického názoru svojou inováciou , ktorá priniesla zmenu v pohľade na dosiaľ zabehnuté javy otriaslo základy kresťanstva. S novými vedeckými teóriami prichádzali aj nové teórie o svete ako takom . Všeobecná mienka sa stotožnila, že svet funguje mechanicky. Čiže my ľudia žijúci v ňom sme len určité mechanizmy. A tak Galileov vplyv má závažné následky. Teória mechanizmu ovplyvnila prvý útok na teizmus. Ako ďalším útokom na teizmus bezpochybne bola evolučná teória Charlesa Darwina, ktorá ešte viac nahlodala vznikajúci konflikt. Evolúcia len potvrdzovala to, že ľudia fungujú ako mechanizmy a vyvíjajú sa časom . Toto úplne útočilo na existenciu Boha a na základy kresťanstva a jeho učenia. Devätnáste storočie poskytlo dosť výrazných predstaviteľov ateizmu, ktorý ďalej bojovali s otázkou existencie Boha. Medzi nich patril Marx a jeho názor, že náboženstvo je ilúzia , ktorá je to akoby len nejaká abstraktná podpora pre slabých. Freud a jeho analýza , ktorá naštrbila základy cirkvi tým, že vynášala sexualitu z posvätného manželstva. Avšak najväčším útočníkom na teizmus sa stal Friedrich Nietzsche. Je mu sa skoro podarilo úplne zničiť náboženstvo. V skutočnosti pochoval Boha. Povedal totiž to , že Boh je mrtvý. Tento je argument ostro otriasol kresťanstvom. Pri tom Nietzsche bol paradoxne najteistickým ateizmom. On totiž tvrdil, že to ľudia zabili Boha. Svoju teóriu odvôvodnil tak , že so smrťou Boha zomrelo všetko , či je to morálka, či zmysel nášho života. Nietzsche sa priamo staval strate náboženskej viery. Vedel aj následok , čo sa stane vo svete bez Boha. Dá sa povedať, že predpovedal katastrofy, ktoré sa odohrali v dvadsiatom storočí. Práve jeho ideológia ovplyvnila osobnosti ako Mussolini a Hitler. To Nietzsche zaviedol pojem nadľudí, ktorí budú viesť spoločnosť bez Boha. Následkom ateizmu bolo násilie.

Vo vede je najľahšie sa zbaviť predstavy vyššieho zákonu ako je ten vedecký. Vedci sa väčšinou orientujú len na zákony prakticky otestovateľné. Nachádzajú síce odpovede na otázky ale na otázku prečo ? sú bezmocní. Je veľmi dôležité prekonať otázku ateizmu, ktorá vznikla vo vede. Všetko to naštartovala evolúcia, ktorá vznikla v biológii. V každej vede je prítomná otázka Boha. Je podstatné pochopiť rozdiel medzi tým čo poznáme a tomu čo veríme. Je pravdou ,že pri písaní teórie evolúcie Darwin bol teistom. On nespochybňoval Boha. On v neho veril a svojou teóriou však prichádzal na niečo nové. Tu sa naskytuje mnoho otázok. Či človek existuje len ako nejaká živá jednotka , ktorá sa nachádza v neustálom procese obnovenia? To je biologické hľadisko . Ohľadom fyziky označuje človeka ako látku vznikajúcu činnosťou molekúl. Sú to mylné teórie , ktoré končia pri tej istej nezodpovednej otázke – otázke Boha. Všetko nemôže byť len náhoda. Ľudia si zvykli živé veci zameniť za neživé a neživé naopak oživujú.

So smrťou Boha zomreli také zásady ako sú morálka i etika. Bez viery v Boha totižto neexistujú nejaké morálne zákony, či hranice ani etika. Človek je svojvôľný , žijúci v  neistote v budúci život.

Kto má vplyv na obyčajných ľudí a meniť ich mienku ? Sú to predovšetkým inteligenti. Oni hlavne sú vo výhode svoje vedou nadobudnuté vedomosti presvedčivo podať obyčajným ľuďom , ktorých viera je veľmi naštrbená po mnohých útokoch.

Je tú taktiež otázka o bytí človeka, ktorú si každý z nás kladie . Mnohokrát sa ľudia strácajú, keď hľadajú cieľ ich života. So stratou Boha stratili istú záruku budúceho života. Človek v živote bez cieľa čelí monotónnosti. Hľadanie významu je v konflikte s prítomnosťou zla. Zlo sa ďalej spája s existenciou rozkoše. Musíme sa od nezmyselnosti dostať k zmyselnosti. Ľudia v neistote budúcnosti sa obávajú hlavne straty vzťahov a nádeje.

Preto pri uvedomení týchto chýb , ktoré sme urobili ak sme odstúpili od teizmu musíme hľadať na cesty k Bohu a určiť si cieľ. A popravde máme mnoho možných ciest ako sa dostať k teizmu. Treba pritom dodržiavať rovnováhu – isté zákony. Pri hľadaní je nutné sa zbaviť svojej obmedzenosti a skúsiť sa pozerať na vecí z iného nadhľadu – z iných očí. Pri ceste k Bohu je potrebné sa zbaviť vplyvu determizmu, ktorý nás zbavuje istého spôsobu slobody.Tu môžeme podotknúť, že deterizmus nás vôbec neoslobudzuje pritom viera v Boha, jeho morálne zákony nám dávajú slobodu, ktorá však je oslobodená jeho zákonmi.

Pre kresťanov je uznávaná pravda – láska, s ktorom bol stvorený človek. Druhou pravdou je morálna povaha sveta. Ateista nemá morálku , čiže istým spôsobom ho míňa morálna povaha sveta. Postráda ju len v oblasti zákona a súkromného a verejného života.

Jediná nádej pre ľudstvo je skrze vzkriesenie Ježiša Krista. Prvoradým cieľom človeka by malo byť nájdenie cesty k Bohu. Potom príde k vyplneniu ďalších cieľov.

Podľa mňa kniha ponúka mnoho spektier pohľadu na danú problematiku ateizmu . Čitateľ má možnosť porovnať niekoľko odlišných názorov a spraviť si vlastný názor. Autor sa snažil na vykreslení jednotlivých teórii ukázať argumenty na tému ateizmus a poukázať na vysvetlenia, ktoré môže čitateľ zdieľať alebo nie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?